"Mundu maka ha’u", hatete Cristiano Ronaldo
Internasionál portugés afirma katak presija hakarak atu sai di’ak liu hodi hetan susesu iha kareira.
Cristiano Ronaldo
Atrativu ida Iha loron-kuarta ne’e nian hosi Football Tanks, inisiativa promove hosi Federasaun Portugeza Futeból nian (FPF), sai hanesan transmisaun dadalia entre Cristiano Ronaldo ho Marcelo Rebelo de Sousa, dadalia improvável ne’ebé hakotu ho pontu interese oi-oin.
Iha dadalia badak ida no deskomplesada, jogadór ne’ebé moris iha Madeira ne’e asegura katak nia abut sira maka fonte ba nia aprendizajen no konfesa katak nia personalidade hanesan mistu ida hosi nasaun tolu mka nia liu.
“Ha’u nia aprendizajen mai hosi ha’u nia abut sira. Joven barak sai hosi Madeira, ho tinan 11, ha’u ba Lisboa. Hafoin ha’u fo hakat ne’ebé importante liu maka ba rai liur no iha ne’ebá ha’u hahú haree buat hotu ho maneira ida ne’ebé oinseluk. Ha’u iha kultura Portugál uitoan, España no Inglaterra”, nia afirma.
Avansadu ne’e fo mós konselu balun ba portugál-oan sira: “Ita tenki aprende ho españa-oan sira. Portugál iha potensia barak tebes, natoon deit loke televizaun no haree portugál-oan sira iha modalidade seluk, desportu oi-oin, sira seluk iha teknolojia, iha buat oi-oin. Povu portugés hanesan povu ida pesimista. Se karik ita hotu pozitivu ida ne’e ajuda ba ita nia moris di’ak no ba ita nia servisu”.
Ronaldo esplika katak presija iha hakarak atu sai di’ak liu iha naran profisionál ruma sei sai di’ak liu.
“Ha’u haree hosi ha’u, mundu maka ha’u. Ha’u hakarak sai di’ak liu iha ha’u nia profisaun, ha’u hanoin katak ha’u maka di’ak liu. Karik ita la hanoin nune’e ita fo prémiu ba ema seluk. Ita tenki hanoin iha ita nia area katak ita maka di’ak liu no ita tenki hanoin katak mundu maka ita. Maibé sei la alkansa buat ida wainhira ita la servisu ka fo dedikasaun”, nia hatete.
Internasionál luso ne’e fo sai nia segredu atu iha disiplina:“La ho regra no disiplina labele hetan susesu. Buat hirak ne’e maka ejije liu. Fofoun hanesan divertimentu no ikus sai hanesan servisu, responsabilidade ida. Buat hotu kontinua iha ksolok, maibé ksolok ne’ebé kalkula no ho objetivu”.